Syn.: Mentha pulegium L., Melissa pulegium (L.) Griseb., Minthe pulegia (L.) St.-Lag.
České mená: polej (Hájek 1562), máta polejka (Presl 1819), polej obecný (Presl 1846, Opiz 1852), polej (Čelakovský 1879), máta polej (Dostál 1950), polej obecná (Kubát 2002)
Slovenské mená: mäta šedivá (Dostál 1950), mäta sivá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Lamiaceae Martinov – hluchavkovité
Rozšírenie: Druh s pôvodne euroázijským rozšírením. V Európe sa vyskytuje na Britských ostrovoch, v krajinách Beneluxu a vo Francúzsku a odtiaľ do strednej Európy, na sever po Poľsko, na východ po Ukrajinu a Moldavsko, na juhu kontinentu od Portugalska a Španielska celým Stredomorím až po Grécko a Turecko, v Rumunsku a Bulharsku. Výskyt zahŕňa ďalej Azorské ostrovy, severnú Afriku od Maroka po Egypt, Blízky východ a odtiaľ cez Irán, kaukazskú oblasť až do Strednej Ázie (Turkménsko). Okrem toho sa zavlečený vyskytuje na Kanárskych ostrovoch, na kapverdskom ostrove Santo Antão, v Severnej aj Južnej Amerike (i v Patagónii a na Archipiélago Juan Fernández), v Austrálii a na Novom Zélande.
V ČR sa mäta sivá vyskytovala roztrúsene v Polabí, na Hané, v Dyjskosvrateckom a Dolnomoravskom úvalu, dnes už iba veľmi vzácne na južnej Morave. Na Slovensku roztrúsene v nížinách od Záhoria cez Podunajsko a Poiplie až po Košickú kotlinu (vzácne) a Východoslovenskú nížinu.
Ekológia: Rastie na vlhkých, mierne slaných lúkach a pasienkoch, na brehoch vôd, v dedinských trávnikoch (hydinové pasienky), iba v nížinách. Vyžaduje vlhké až vysychavé, výživné, nevápenaté, zásadité, piesočnaté i hlinité, častejšie i zasolené pôdy (fakultatívny halofyt). Kvitne od júla do septembra.
Opis: Trváca, lysá až plstnato chlpatá, aromatická rastlina vysoká 10–40 cm. Byle vystúpavé alebo priame, rozkonárené, články byle dlhšie ako listy. Listy krátko stopkaté, úzko vajcovito elipsovité, 8–30 × 4–12 mm, na báze klinovité až zaokrúhlené, vrúbkovane zubaté, niekedy celistvookrajové, aspoň na rube chlpaté, horné postupne prechádzajú do lupeňovitých listeňov. Paprasleny husté, guľaté, oddialené, pazušné, kalich rúrkovitý, 2–3 mm dlhý, rúrka 10-žilová, v ústí chlpatá, zuby brvité, dolné šidlovité, horné kratšie a širšie, koruna 4,5–6 mm dlhá, fialová, zriedkavo biela, rúrka dlhšia ako kalich, 4-cípová. Plod je bledohnedá tvrdka.
Ohrozenie a ochrana: Ako mnoho iných druhov viazaných svojim výskytom na mierne zasolené lúky a pasienky v nížinách, kvôli zničeniu veľkého množstva lokalít (predovšetkým rozoranie trávnatých porastov) značne redukoval svoj pôvodný výskyt, najmä v Českej republike. Na Slovensku sa vyskytuje aj v súčasnosti na relatívne veľkom počte lokalít a často i v početných a vitálnych populáciách, v niektorých oblastiach sa však stal veľmi vzácnym (Záhorie, Poiplie).
V Českej republike je mäta sivá zaradená medzi kriticky ohrozené (C1t) a chránené druhy (§1). Na Slovensku je tiež zákonom chráneným druhom (§) a v červenom zozname je zaradená do kategórie menej dotknutých (LC) druhov. Chráneným druhom je tiež v Írsku.
Poznámka: Mäta sivá je jednou z dominánt v našich krajinách dnes už veľmi vzácneho rastlinného spoločenstva Pulicario-Menthetum, ktoré indikuje mierne zasolené lúky.
Foto: 13. 9. 2005 a 24. 9. 2010 (Slovensko, Podunajská rovina).