SALVIA OFFICINALIS L. – šalvěj lékařská / šalvia lekárska

České mená: kodice lékařská (Opiz 1852), šalvěj lékařská (Sloboda 1852, Dostál 1950, Kubát 2002)
Slovenské mená: šalvia lekárska (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Lamiaceae Martinov – hluchavkovité
Salvia officinalis
Rozšírenie: Druh pôvodný iba v časti Stredomoria – Taliansko, štáty bývalej Juhoslávie, Albánsko a Grécko. Ako liečivá rastlina pestovaná a splanená v mnohých krajinách Európy aj sveta.
Ekológia: Vyskytuje sa popri cestách, v krovinách, na lesných čistinách a svetlých lesoch, na skalnatých, výslnných svahoch, často aj na človekom silne ovplyvnených, ruderalizovaných miestach. Kvitne od apríla do júla.
Salvia officinalis
Opis: Poloker vysoký 20–60 cm. Stonky priame, krátko rozkonárené, odstávajúco chlpaté. Listy dlho (1–5 cm) stopkaté, sčasti prezimujúce, podlhovasté až elipsovité, 2–6 cm dlhé, na báze klinovité až zaokrúhlené, jemne vrúbkované, vráskavé, na líci sivo páperisté, na rube bielo plstnaté. Paprasleny 5 až 10-kveté, v krátkych paklasoch, listene vajcovito kopijovité, dlhé ako kalich, listence drobné, opadavé, kvety stopkaté, kalich zvonkovitý, 15-žilový, dlhý 10–15 mm, 2-pyskový, zuby dlho končisté, koruna červenofialová, zriedkavo biela, 20–35 mm dlhá, rúrka v ústí s venčekom chlpov, horný pysk rovný, dvojlaločný.
Poznámka: Oddávna známa, v čase kvitnutia ozdobná liečivá, často pestovaná rastlina.
Salvia officinalisSalvia officinalis
Salvia officinalis
Salvia officinalis
Foto: 29. 4 .2011 (Chorvátsko, ostrov Brač).